Nitra 2026: spoločná reflexia, manuál a návrh správy

Sprievodca nedeľnou integráciou pre facilitátorky a účastníkov formačného víkendu v Nitre 9.–11. októbra 2026. Začnite návodom na tri kolá rozhovoru; potom spoločne pripravte stručný výstup a pripomienky k správe o víkende.

Manuál pre skupinovú reflexiu

1. Začnite krátkym stíšením. Dohodnite počet skupín, čas, poradie a človeka, ktorý zapíše spoločný výstup. Tri alebo štyri skupiny sú možnosťou podľa ľudí, priestoru a času. Každý môže odpoveď vynechať.

2. Prvé kolo – moja skúsenosť, orientačne 3–5 minút na osobu: Čo vo mne zostáva? Čo mi pomohlo a čo bolo ťažké? Ostatní počúvajú bez komentovania. Potom krátke ticho.

3. Druhé kolo – čo som počul/a, približne 2 minúty na osobu: Čo sa ma dotklo pri počúvaní druhých? Čo ma prekvapilo alebo vyvolalo otázku či nesúhlas? Potom krátke ticho.

4. Tretie kolo – čo sa nám ukazuje, približne 1 minúta na osobu: Čo sme sa naučili? Čo máme spoločné a v čom zostávame rozdielni?

5. Spoločné rozlišovanie, približne 10–15 minút: zapíšte tri zistenia, výhrady alebo otvorené otázky a jeden konkrétny krok do praxe. Aj ojedinelý nesúhlas má vo výstupe miesto. Zhrnutie prečítajte skupine a umožnite opravy.

Časy sú orientačné; rešpektujte už prijatú dohodu facilitátoriek. Skupinový rozhovor vedú študentky druhého ročníka, ktoré si podľa dohody rozdelia ďalšie úlohy. Tento rámec je miestnou adaptáciou synodálneho rozhovoru.

Spoločný výstup

Základným výstupom je spoločné písomné zhrnutie bez osobných príbehov a identifikujúcich okolností. Zhrnutie prečítajte skupine, zapracujte pripomienky a dohodnite, kto ho predstaví pri spoločnom závere.

Čo si skupina pripraví na spoločný záver

1. Tri hlavné zistenia: čo sme sa naučili a čo si odnášame do života alebo mediačnej praxe.

2. Výhrady a otvorené otázky: čo nám nesadlo, v čom sa líšime a čo by sme potrebovali inak. Zachovajte aj ojedinelý hlas.

3. Jeden konkrétny krok: čo chceme na základe tejto skúsenosti vyskúšať.

4. Tri až päť viet do spoločnej správy: čo v návrhu nižšie doplniť, opraviť alebo vynechať. Píšte o spoločnom učení bez dôverných osobných príbehov.

Pred spoločným záverom zhrnutie prečítajte skupine a umožnite opravy. Dohodnite, kto ho predstaví; prípadné verejné použitie citácií, mien a fotografií sa odsúhlasuje osobitne.

Tri otázky do skupinovej práce

• Čo si z víkendu odnášaš do života alebo praxe a čo ti pri učení pomohlo?

• Čo ti nesadlo, s čím nesúhlasíš alebo čo by sme mohli urobiť inak?

• Čo chceš doplniť alebo opraviť v spoločnej správe a na čo si zo spoločnej práce hrdý/hrdá?

Odpovede môžete priniesť do skupinovej reflexie. Krátke podnety postačia; nepíšte osobné príbehy iných ľudí ani detaily, podľa ktorých ich možno rozpoznať.

Návrh spoločnej správy

Zmierenie, emócie a prítomnosť: formačný víkend študentov mediácie

Pracovný návrh správy pre Teologickú fakultu na doplnenie počas nedeľnej integrácie. Závery nedeľných rozhovorov doplníme až po ich uskutočnení.

Ako počúvať človeka a pritom mu ponechať priestor na vlastné pomenovanie skúsenosti? Ako rozumieť svojim emóciám a vytvárať odstup medzi prežívaním a reakciou? Tieto otázky sprevádzajú formačný víkend študentov mediácie v Nitre, ktorý prepája odborné podnety, osobnú reflexiu a učenie v skupine.

Víkend spoločne pripravovali a viedli dvaja pedagógovia programu Náboženská a kultúrna mediácia – Gabriel Hunčaga OP a Jozef Žuffa. Obaja facilitovali prácu skupiny a pomáhali prepájať odborné podnety s osobnou skúsenosťou a mediačnou praxou. Jeho konkrétnu podobu svojimi otázkami, podnetmi a iniciatívou spoluvytvárali aj študentky a študenti. Vznikal tak priestor, v ktorom sa pripravený program stretával s aktuálnymi potrebami skupiny a s tým, čo účastníci prinášali do spoločného učenia.

Víkendu sa zúčastňujú študentky a študenti prvého aj druhého ročníka programu Náboženská a kultúrna mediácia. Piatkový úvod bol priestorom na prechod z pracovného týždňa do formačného víkendu, naladenie na spoločnú prácu a stretnutie s druhými.

Gabriel Hunčaga OP vo svojich vstupoch prepájal tému emócií a zmierenia s podnetmi rehoľnej tradície. Jozef Žuffa na túto líniu nadväzoval prácou so spomalením, prítomnosťou a počúvaním. Účastníci skúšali venovať pozornosť tomu, čo v nich vzniká, pomenovať vlastné prežívanie a vypočuť druhého bez okamžitého hodnotenia či ponúkania riešení. Dôležité miesto malo ticho aj možnosť zostať pri otázke, na ktorú ešte nemáme hotovú odpoveď.

Program dopĺňali aktivity s dychom a pohybom, hudba, tanec a práca s vôňami. Súčasťou ponuky bola každodenná spoločná liturgia so spevom a možnosť rozhovorov s lektormi o otázkach súvisiacich s facilitačnou, supervíznou, mediačnou či koučovacou praxou. Presné názvy a opisy jednotlivých aktivít môžu účastníci doplniť, aby správa zodpovedala tomu, čo skutočne zažili.

Sobotný program prepájal návštevu knižnice, dva odborné impulzy a spoločnú liturgiu. Fotografie zachytávajú spoločné stretnutie v kruhu, rozhovory v menších skupinách aj pohybové aktivity. Organizačnú podobu víkendu pomáhali vytvárať samotní študenti; k spoločnému zdieľaniu patrila tiež téma dôvery a života v prítomnosti.

Na nedeľné dopoludnie je pripravená spoločná integrácia pod vedením študentiek druhého ročníka. Má umožniť pomenovať vlastnú skúsenosť, vrátiť sa k tomu, čo zaznelo pri počúvaní druhých, a zachytiť spoločné poznanie, rozdiely aj otvorené otázky. Do záverečnej správy chceme zahrnúť tiež výhrady a podnety na zlepšenie. Osobné príbehy pritom zostávajú v priestore dôvery.

Zapojenie do dopĺňania správy je dobrovoľné. O verejnom použití konkrétnych citácií, mien a fotografií sa dohodneme osobitne. Doplnenú verziu správy následne dostanete na kontrolu.

Čo môže pokračovať po víkende

Jozef Žuffa chce hľadať financovanie pre ďalší spoločný program, ktorý by spájal učenie, rozhovory a oddych. Študenti aj pedagógovia sa môžu pridať nápadom, skúsenosťou alebo spoluprácou na metodike. Podoba programu, termín a možnosti odmeny budú závisieť od spoločnej prípravy a dostupného financovania.

Pracovný text bol pripravený s pomocou systému.