Pomenovanie reality a vízie farnosti
DEVÍNSKA NOVÁ VES
Členovia farského spoločenstva prijali pozvanie správcu farnosti pozrieť sa počas štyroch hodín na realitu a víziu farnosti. V atmosfére počúvania, dôvery a rozlišovania pomenovali to, čo vo farnosti žije, čo potrebuje pozornosť a aký smer sa pred spoločenstvom otvára.
Stretnutie farnosti
Vo farnosti v Devínskej Novej Vsi sa v sobotu 19. apríla konalo štvorhodinové stretnutie členov farského spoločenstva, ktorí sa dlhodobo rôznym spôsobom podieľajú na jej živote. Pozvanie miestneho farára prijalo 18 účastníkov. Medzi nimi boli lektori, organisti, animátori detí a mládeže, dobrovoľníci zapojení do technickej správy pastoračných priestorov, administratívnych prác, ale aj organizátori farských vzdelávacích a kultúrnych podujatí. Súčasťou stretnutia bol miestny farár, kaplán a ako hosť aj správca z neďalekej farnosti. Celý proces sprevádzali dvaja facilitátori.
Stretnutie vzniklo ako priestor na pokojné a pravdivé pomenovanie toho, čo ľudia vo farnosti žijú, čo nesú vo svojej službe a aký smer vnímajú ako dôležitý pre ďalšie obdobie. Nebolo pripravené ako bežná pracovná porada ani ako diskusia zameraná na rýchle rozhodnutia. Dôraz bol položený na načúvanie, osobnú skúsenosť a spoločné rozlišovanie.
Ako prebiehalo
V úvode zaznelo uvedenie do synodálneho spôsobu práce. Účastníci boli pozvaní k tomu, aby hovorili zo seba, počúvali druhých a všímali si, čo sa medzi jednotlivými výpoveďami ukazuje ako spoločné. Dôležitou súčasťou bola aj chvíľa ticha, vnútorného stíšenia a vytvorenie bezpečného priestoru. Každý mohol hovoriť iba do tej miery, do akej to považoval za vhodné. Osobné výpovede pri pomenovaní reality a v prvom kroku časti venovanej vízii sa nezapisovali, aby zostala zachovaná dôvera skupiny. Zapisovať sa začalo až vtedy, keď účastníci pomenúvali, čo počuli od druhých, a neskôr to, čo sa ukazovalo ako spoločné.
Najprv sa účastníci venovali realite života vo farnosti. V tejto časti zaznela vďačnosť za rodinnú atmosféru farskej komunity, za chrámovú hudbu, spevokol, mládežnícke sväté omše a adorácie. Zároveň sa otvorili aj témy, ktoré si pýtajú pozornosť. Opakovane sa spomínal nedostatok ďalších dobrovoľníkov, najmä pri upratovaní kostola, charite a práci s mladými. Účastníci pomenovali aj slabšiu informovanosť o aktivitách, potrebách a zodpovednostiach vo farnosti.
Čo zaznelo
Dôležitou témou bola otázka, ako osloviť mladú a strednú generáciu. Zaznela potreba lepšieho prepojenia farnosti so školou a väčšej otvorenosti voči ľuďom, ktorí nie sú bežnou súčasťou farského života. Viacerí vnímali, že farnosť môže rásť cez osobné pozvanie, vzťahy a zážitok spoločenstva.
V ďalšej časti sa pozornosť presunula k vízii. Tá sa rozvíjala v troch krokoch. Najprv každý pomenoval svoj pohľad, potom zaznelo, čo účastníci počuli od ostatných, a napokon sa hľadalo to, čo sa ukazuje ako spoločné. V tejto časti sa objavila potreba jasnejšieho rozdelenia úloh, lepšieho usporiadania niektorých aktivít a zviditeľnenia ľudí, ktorí už vo farnosti slúžia. Hovorilo sa aj o tom, ako môže F-centrum slúžiť širšej komunite.
Ďalšie podnety
Medzi konkrétnymi návrhmi sa objavilo sprevádzanie manželov, vytváranie skupín zodpovedných za jednotlivé oblasti služby, pokračovanie stretávania birmovancov, lepšia propagácia aktivít, kalendár podujatí na farskej stránke či prehľad skupín a zodpovedných osôb. Zaznelo aj pozvanie zmapovať to, čo už vo farnosti funguje, a osobne oslovovať ľudí, ktorí by sa mohli zapojiť podľa svojich darov a možností. Osobitne sa spomenula potreba pýtať sa rodičov prvoprijímajúcich detí, čo od farského spoločenstva potrebujú.
Na záver miestny farár zhrnul, že stretnutie otvorilo viacero tém a ukázalo, koľko vecí vo farnosti už žije. Zároveň pripomenul, že nejde o hotový plán, ale o začiatok spoločnej cesty. Farnosti môže pomôcť jasnejšia štruktúra, lepšie rozdelenie zodpovedností a pomenovanie priorít, no rovnako dôležité je nestratiť slobodu, nadšenie a otvorenosť pre to, kam spoločenstvo vedie Duch Svätý.